Materskú školu s výchovným jazykom maďarským vo Vrakúni drží v činnosti samospráva obce. Poschodová budova škôlky sa nachádza v malebnom prostredí v strede obce, v bezprostrednom susedstve kostola, plebánie a renesančného kaštieľa. Škôlka disponuje aj dobre vybaveným detským ihriskom, kde sa deti môžu bezpečne hrať.
O zdravý vývoj a o výchovu škôlkarov sa starajú kvalifikované učiteľky. Ich prvotným cieľom je zabezpečiť harmonický vývoj detí, pričom majú na zreteli aj vekové danosti a schopnosti svojich zverencov a dbajú aj na rozdielne tempo vývinu detí. Za dôležitý aspekt výchovy pokladajú výchovu detí k zdravému životnému štýlu. Medzi ich priority patrí aj vytvorenie pokojného, ale pritom veselého ovzdušia v škôlke.
Kontakt: 00421-(0)31-55-30-623
Prah základnej školy obce žiaci prvýkrát prekročili v školskom roku 1961/62. Dvojposchodová budova školy sa neveľmi líši od ostatných školských budov nachádzajúcich sa v obciach Žitného ostrova: do učební na prízemí i na poschodí sa vchádza z dlhej chodby.
V budove nájdeme 13 učební, laboratórium, riaditeľnú, zborovňu, ďalej šatne, sklady a toalety. Školská kuchyňa
a jedáleň, ktoré uviedli do používania až neskôr, sa nachádzajú mimo školskej budovy. Na začiatku všetky tri budovy (škola, telocvičňa a jedáleň) mali plochú strechu, ktorá sa v čase ich výstavby považovala za modernú. Odvtedy sa strechy telocvične a jedálne vymenili, čím sa urobilo koniec premokaniu striech.
V školskom roku 2006/07 školu navštevuje 186 žiakov. Za novinku môžeme považovať tzv. nultý ročník, v ktorom sa nachádza osem žiačikov - každý z nich už dovŕšil šiesty rok svojho života.
Výchovno-vzdelávací proces na škole riadi 16 kvalifikovaných pedagógov. Svoju každodennú činnosť vykonávajú na základe štátom schválených učebných osnov. Škola má na zreteli aj požiadavky dnešnej doby, v dôsledku čoho zabezpečuje vyučovanie cudzích jazykov (angličtiny a nemčiny) a informatiky. Školský klub navštevujú deti v dvoch skupinách.
Okrem poskytovania všeobecných znalostí pedagógovia školy považujú za dôležité aj formovanie charakterových vlastností svojich žiakov. Práve preto okrem zvolávania rodičovskej porady pravidelne organizujú dni otvorených dverí, zaviedli popoludňajšie konzultačné hodiny a pre žiakov núkajú spoločné voľné programy.
Z roku na rok sa zveľaďuje aj školská knižnica, žiaci sa v rámci záujmových krúžkov môžu venovať futbalu, turistike a informatike, ďalej môžu navštevovať krúžok šikovných rúk a dramatický krúžok. Veľkej popularite sa teší aj krúžok stolného tenisu, ktorého vedenie vzali na seba oduševnení rodičia.
Skupina ľudových tancov Kikerics, ktorú finančne podporuje samospráva obce, má za sebou už tretí rok úspešného fungovania. Hádzanársky krúžok vznikol len nedávno, družstvo sa teraz pripravuje na jesenné zmeranie síl.
Niektoré podujatia, ktoré organizuje škola - napr. Halloween párty, vianočný program a oslavy Dňa detí - prerástli v ozajstnú ľudovú veselicu. Žiaci sa dvakrát do roka zapoja aj do zberu surovín, tak získané finančné prostriedky využijú na okrašľovanie školy.
Kontakt: 00421-(0)31-55-23-124
Neďaleko kostola, smerom na sever za mostom, vedľa cintorína sa nachádza baroková kaplnka Svätej Trojice ,
postavená v roku 1740. Loď kaplnky, ktorá má jednu miestnosť, je prikrytá valenou klenbou, jej priečelie je hladké. V obci sa na okraji ciest zachovalo veľa sôch a ďalšie historické pamiatky, ktoré spolu vytvárajú osobitý ráz Vrakúňa a zaslúžia si pozornosť okoloidúcich.
Ďalšou hodnotnou historickou pamiatkou obce je kaštieľ. Ak bola obec pôvodným bydliskom rodiny Amade, je prirodzené, že tu niekde v blízkosti stála budova, v ktorej bývali. Nevieme ale, či to bola šľachtická kúria alebo hradný kaštieľ. Neskôr sa v dedine pamätali, že to bol upevnený kaštieľ, pravdepodobne na starších základoch z renesančného obdobia. Možno, že ešte na mieste pôvodného obydlia, lebo v XV. storočí by už rodina takú stavbu nevybudovala, lebo preložili rodové sídlo na gabčíkovský hrad. Tento kaštieľ bol zničený v XVIII. storočí. O jeho existencii svedčia hospodárske budovy súčasného kaštieľa z XVIII. storočia. Matej Bél vraj ešte tento kaštieľ videl, ale Arnold Ipolyi v polovici XIX. storočia už nenašiel ani jeho miesto, a ani ľudia, ktorí tam žili sa naň nepamätali.
V roku 1904 dal postaviť nový majiteľ Mátyás Ikvai Pfeifer kaštieľ v štýle Luises, ktorý bol navrhnutý podľa francúzskeho stavebného štýlu pre stavbu kaštieľov. V roku 1935 statok kúpil advokát József Belko a jeho spoločníci. Bývali tu do roku 1948. V roku 1955 bol v budove kaštieľa založený domov dôchodcov.
Kaštieľ je prízemná budova v tvare U s krátkymi bočnými krídlami. Rohy sú postavené podľa vzoru rizolitov. Hlavné priečelie zo strany parku bolo postavené s centrálnymi stĺpmi a končí segmentovým lomeným štítom, ktorého terasa bola z parku prístupná po schodoch. Priečelie je členené nadokennou korunovitou rímsou, ktorá obieha po celom obvode budovy. Budova je na obidvoch stranách prikrytá manzardnou strechou s radom strešných okien. Miestnosti majú väčšinou rovný strop. Izby sa nachádzajú za sebou a otvárajú sa do seba. Smerom do ulice boli k hlavnej budove pripojené hospodárske budovy. Východné krídlo bolo pôvodne zimnou záhradou s rovnou terasou. Na strane smerom od parku bola asymetricky umiestnená zasklená veranda s prístupovými schodmi. Západné krídlo slúžilo na hospodárske účely, dom za ním bol bytom správcu majetku. Tieto hospodárske budovy boli postavené na konci XVIII. storočia a v čase stavby kaštieľa boli renovované, aby mali rovnaké priečelie. Okolo kaštieľa, hlavne na južnej strane sa rozprestiera menší anglický park, ktorý by si zaslúžil väčšiu starostlivosť.
Sochy
Na severnom konci stojí socha Svätého Jána z Nepomuku. Socha stojí na štvorcovom podstavci s rozšírenou hornou a dolnou časťou, pochádza z obdobia okolo roku 1750 a patrí medzi najkrajšie sochy Svätého Jána z Nepomuku na Žitnom ostrove.
Pri hlavnej ceste, oproti parku stojí na modernom štvorpilierovom podstavci socha Svätého Floriána. Socha svätého bola vyhotovená v 60. rokoch XIX. storočia, je dielom Antala Brandl Normana, ktorý pochádza z Čiech, ale tvoril v Trnave a neskôr v Bratislave. Vedľa sochy Svätého Floriána stojí kamenný vlajkonosný stĺp, ktorý pochádza z roku 1938.
V severovýchodnom rohu plota kaštieľa stojí v secesnom duchu vytvorená socha Svätej Alžbety, ktorá pochádza zo začiatku XX. storočia. Pravdepodobne je dielom bratislavského sochára Alajosa Rigele, ktorý tvoril v prvej polovici XX. storočia.
Na južnom okraji obce stojí ďalšie sochárske dielo, neoklasicistická socha Svätého Vendelína zo 60. rokov XIX. storočia, ktorá taktiež pochádza z dielne sochára Brandla.
Pred kostolom, pri ceste, vedúcej ku kostolu stojí pocestný kríž so sochou Panny Márie, pochádzajúci z roku 1805. Socha Panny Márie stojí na podstavci, za ňou je neobarokový kríž s Ježišom Kristom. Pri severnom priečelí kostola Svätého Jakuba stojí kríž zo zliatiny.
V severnej časti obce, vedľa hlavnej cesty stojí socha Madony v romantickom štýle. Pravdepodobne je dielom sochára Brandla z rokov 1860 - 1870. Originálny vysoký neogotický podstavec s výklenkom tvorí základ sochy.
Z novších umeleckých pamiatok stojí za zmienku pamätník obetiam II. svetovej vojny, ktorý bol odhalený v roku 1993 a je umiestnený pri južnom priečelí kostola.
Taktiež v záhrade kostola bol umiestnený pamätný stĺp z dreva, ktorý postavila skautská skupina v roku 1998 na pamiatku obetí boja za slobodu v rokoch 1848-49.
Najcennejšou historickou pamiatkou obce je rímskokatolícky Kostol svätého Jakuba. Podľa Pétera Pázmánya obec mala faru už v roku 1308 a je pravdepodobné, že z tohto obdobia pochádza aj kostol, ktorý je postavený v ranogotickom štýle. Dnešná podoba budovy pochádza z druhej polovice 14. storočia. Menšie opravy v renesančnom štýle vykonali na kostole v 17. storočí, v rokoch 1760-1761 ho potom prestavali. Objekt bol v roku 1928 renovovaný, v roku 1971 bol z historického pohľadu nevhodne omietnutý brezolitom.
Na severnej strane kostola sa nachádza dnes už vyschnuté koryto kanála, ktorý spájal obec s riekou Dunaj, po ktorom dopravili kamene na stavbu kostola, nakoľko tohto stavebného materiálu bolo na okolí vždy málo. Nový kanál nájdeme viac na sever a prechádza cez neho malý most. Kostol stojí v srdci Vrakúňa, na najvyššom mieste obce.
Kostol je stavba s jednou loďou a s mnohouhlou uzavretou svätyňou. Veža vyčnievajúca na západnej strane je zakončená štyrmi rohovými vežičkami a kamenným ihlanom. Priečelie lode kostola je členené lizénami, z ktorých sa zachovala len horná časť. Časom boli zničené aj maľované polkruhovité okenné rámy a rámy dverí. Zo stien kostola na niekoľkých miestach bola odstránená omietka, aby sa zviditeľnila pôvodná gotická kamenná stena. Kostol má dva hlavné vchody, jeden na západnej, druhý na južnej strane. Vo veži je predsieň s krásnym gotickým hlavným vchodom, na štíte ktorého sa nachádza nápis z novšej doby: TEMPLUM HOC VETUSTISSIMUS MUNIFICENTIA INCLYTI PATRONATUS COOPERANTE POPULO FIDELI PRISCO SPLENDORI RESTITUTUM EST MCMXXVIII, čiže: Tento kostol bol renovovaný vo svojej pôvodnej kráse v roku 1928 vďaka všeobecne známej veľkorysosti zemepána, v spolupráci s vernými veriacimi. Do lode kostola vstupujeme cez ozdobné mreže pochádzajúcich z novšej doby. Staršie písomné pramene spomínajú vedľa hlavného vchodu pozostatky červenej fresky, ktorá pravdepodobne zobrazovala
písomné pramene spomínajú vedľa hlavného vchodu pozostatky červenej fresky, ktorá pravdepodobne zobrazovala svätého Krištofa. Môžeme predpokladať, že celé vonkajšie priečelie kostola zdobila takáto freska. Nad vchodom pristavanej sakristie sa nachádza gotické okno, ktorého vrchol je zdobený trojitým listom. V strede svätyne je vchod do kripty. Nad vetracím oknom nájdeme aj zvonka viditeľný kamenný erb rodiny Schertzigovcov z roku 1864. Vedľa južného vchodu kostola stojí pranier, na ktorý voľakedy kvôli odstrašeniu posadili zblúdené dievky. Vnútorná časť kostola je bohato zdobená a honosne zariadená. Loď je zastrešená pruskou klenbou, ktorú v roku 1959 vymaľoval nitriansky maliar Ôdôn Massányi. Tieto fresky boli v roku 1979 neodborne zrekonštruované a na vnútro lode sa zároveň dostali aj ďalšie nevhodné nástenné maľby. Na klenbe lode sa aj dnes nachádzajú rodové erby rodín Amadeovcov, Schertzingovcov a Pfeiferovcov. Vnútornú stenu pri južnom vchode voľakedy zdobila dnes už neexistujúca freska Svätej Trojice. Na severnej strane lode však vidieť odkrytú a zreštaurovanú peknú gotickú fresku, ktorá prekvapí návštevníka svojou farebnosťou. Svätyňa je zastrešená peknou gotickou krížovou klenbou.
Hlavný oltár Panny Márie je barokovým dielom so stípovitými formami, pochádzajúcim z rokov 1750-1760. Oltár je z polychrómovaného dreva s hnedým a zeleným mramorovaním. Na centrálnom obraze oltára je Panna Mária s dieťaťom Ježišom. Obraz je dielom J Minnigeroda. Starší obraz daroval farnosti obce zemepán kostola Mátyás Ikvai Pfeifer v roku 1906. Tento čin dokazuje aj nápis v maďarskom jazyku, ktorý sa nachádza na obraze a erb Pfeiferovcov. Na oltári je ďalej zobrazená Svätá Trojica so zemeguľou. Na dvoch stranách oltára sa nachádzajú sochy svätého Štefana a svätého Imricha, pochádzajúce z druhej polovice 18. storočia. Pred obrazom Panny Márie stojí pekný pozlátený barokový obetný stôl. Na južnej strane oltára sa nachádzajú polychrómované drevené sochy svätého Štefana a svätého Imricha. Baroková monštrancia pochádza z roku 1716 a je z pozláteného striebra. Bočný oltár svätého Jána Krstiteľa na pravej strane pochádza z roku 1725. Obraz na oltári znázorňuje pokrstenie Krista v rieke Jordán. Oltár je vyhotovený z polychrómovaného dreva so zeleným mramorovaním. Na jeho vrchole sa nachádza erb donátora, na jeho oboch stranách sú sochy svätého Petra a svätého Pavla z druhej polovice 18. storočia. Na bočnom oltári svätého Jakuba na ľavej strane je obraz svätého na koni, vedľa neho na zemi sa nachádza zlodej, smrť a anjel. Na vrchole oltára je rodový erb rodiny Amadeovcov. Osobitným znakom oltára je, že pred oltárnym obrazom svätého Jakuba je baroková kazateľnica,
ozdobená reliéfmi. Z 18. a 19. storočia pochádzajú aj obrazy Czenstowskej s názvom Kráľovná ruženca, ako aj obraz svätého Štefana. Obraz svätého Antona pochádza z roku 1732. Tieto obrazy sa nachádzajú v budove fary. Steny lode kostola zdobia staré olejomaľby, ktoré zobrazujú 14 zastávok Kalvárie, ale už bez originálnych rámov. Zvláštnosťou kostola je gotické, v podobe výklenku zhotovené pastofórium v severnej stene svätyne, pochádzajúce z 15. storočia, vyhotovené z kameňa. Spodnú stranu pastofória tvorí trojstupňová rímsa, na bokoch sa nachádzajú stĺpy s kvetinovou ozdobou. Originálna gotická kovaná železná mreža pochádza z 15. storočia. Na severnej stene svätyne je tabuľa z červeného mramoru s latinským nápisom, ktorý v preklade znie takto:
"Tento kostol, zasvätený svätému Jakubovi dala pred stáročiami postaviť za panovania maďarských kráľov svätého Štefana a Ondreja na ochranu Pannónie, Maďarska, ako aj Palestíny atď nasťahovaná dôstojná rodina Homodeovcov, čiže Omodeovcov, pochádzajúca z rodu rímskeho konzula. Toto pokolenie je naozaj šťastné, lebo počas bojov v Maďarsku sa nikdy nespreneverila ani Bohu, ani kráľom. Ako pokorný potomok ja, László Ferenc Szeráf Amade, barón Vrakúňa a Marczaltô, kráľovský radca, plukovník, pobočník generála, rytier so zlatou ostrohou a dvorný radca veľaváženej Maďarskej kráľovskej komory, obklopujúc neutíchajúcou úctou krásu božskej svätyne, tú na večnú pamiatku potomkov obnovujúc, som obohatil o hlavný oltár Matky Božej, Panny Márie a posolstva anjelov a pre veriacich novým pohrebiskom. Na koho pamiatku a na spomienku verných potomkov sme túto tabuľu umiestnili v stene kostola v roku opravy, v roku 1760: János Bittó poverenec milostivého pána, dôstojný pán József Cserháti, pastier a strážca verných ovečiek Krista. Vďační potomkovia, modlite sa! Skúmajte ju a nasledujte jej príklad!"
Tento za seba hovoriaci nápis je zbytočné ďalej vysvetľovať. Na južnom priečelí kostola sa nachádza originálna gotická krstiteľnica, ktorú v prvej polovici 19. storočia prestali používať a umiestnili ju pri stene budovy. Namiesto nej vyhotovili krásnu novú krstiteľnicu.
Pri južnom vchode kostola, na jeho vnútornej strane sa nachádza nádrž na svätenú vodu z pieskovca, ktorá pochádza z prvej polovice 17. storočia. Kostol sa napriek nevhodným opravám z druhej polovice 20. storočia považuje za veľmi cennú gotickú architektonickú pamiatku. Do roku 1871 bol pri kostole aj cintorín.
Obec Vrakúň (Várkony) sa po prvý raz spomína v listine z r. 1015. Bola starým rodovým majetkom významného rodu Amadé. Centrom rodového panstva bolo Gabčíkovo. Z 13. storočia z roku 1242 sa zachovali zmienky aj o obci Nekyje (Nyék), tá zasa patrila do komplexu majetkov Bratislavského hradu a neskôr patrila viacerým zemianskym rodom. V roku 1940 sa obe obce spojili do jedného celku.
Erb, spolu s pečaťou a vlajkou, predstavujú trojicu základných symbolov obce. Na tvorbu každého zo spomenutých symbolov sa vzťahujú osobitné heraldické (náuka o erboch), vexilologické (náuka o vlajkách) a sigilografické (náuka o pečatiach) pravidlá a zákonitosti, ktoré treba v každom prípade rešpektovať, ak máme vytvoriť skutočne heraldicky hodnotnú symboliku obce Vrakúň.
Hneď na začiatku treba povedať, že obec Vrakúň - a to platí, pravda aj o obci Nekyje - svoj vlastný erb v minulosti nemali. Nepotrebovali ho totiž. Vlastný erb v minulosti mali a skutočne používali spravidla iba veľké mestá, ktoré mali vlastné vojenské posádky. Až neskôr, keď sa používanie erbov stalo všeobecne rozšíreným javom, tvorili si vlastné erby aj menšie mestečká, ktoré sa nimi prezentovali najmä vo vlastných pečatiach. Obce, i keď spravidla používali vlastné pečate, symboly v nich nebývali vložené do heraldického štítu, ba často ani po obsahovej stránke neobsahovali heraldicky vhodný motív.
historická pečať obce Vrakúň
Sú však obce, ktorých historické pečatné symboly, i keďv minulosti nedospeli do heraldického štádia, môžu byť dnes v podstate bez väčších úprav heraldizované. To je i prípad historickej pečate obce Vrakúň. Poznáme ju podľa odtlačkov obecného pečatidla z roku 1732. Pečať je okrúhla v stred pečatného poľa je v barokovom štíte motív žaby pod piatimi trstinami.
historická pečať obce Nekyje
Pečať je tiež kruhová, uprostred je v dekoratívnom ráme uvedený názov obce NYÉK.
Motív trstiny je v heraldike veľmi vzácny a je zvláštne, že sa s ním stretáme najmä v prostredí niekdajšieho panstva rodu Amadé - napríklad aj v historickej pečati Gabčíkova. K motívu žaby rmotžno povedať, že od čias starého Egypta ju považovali za symbol rastu, plodnosti, vývoja, premeny - azda preto, lebo na nej, ako na žiadnom inom živočíchovi sú viditeľné jednotlivé štádiá vývoja - od vajíčka, cez žubrienku až po žabu. Symbolika premeny, hlboko zakorenená v ľudskom vedomí príslušníkov všetkých civilizácií sa zachovala v rozprávkach o žabe, ktorá sa premení v princa, či princeznú a podobne.
Motív ľalie je motívom čistoty, nepoškvrnenosti Panny Márie. V spojení s motívom kotvy - motívom nádeje, istoty predstavuje stelesnenie zvláštneho posolstva. Celé znamenie je potrebné vložiť do heraldického štítu. I keď sa v heraldickej tvorbe v minulosti používali rôzne tvary štítov, za najprijateľnejší treba označiť tzv. pozdnogotický, dolu zaoblený štít. Ten je totiž v našej erbovej tvorbe najobvyklejší, pužíva sa vo všetkých heraldických katalógoch, a teda pri publikovaní erbu obce Vrakúň v heraldických publikáciách nebude potrebné znova ho upravovať.
Erb obce Vrakúň má túto podobu:
v červenom štíte na zelenej oblej pažiti strieborná žaba, za ňou vyrastá päť zlatých trstín, sprevádzaných vpravo a vľavo hore striebornými ľaliovýrni kotvicami.
Vlajka obce Vrakúň pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách červenej (2/6), bielej (1/6), žltej (1/6), bielej (1/6) a zelenej (2/6). Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny listu vlajky.
Pečať obce Vrakúň je okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom OBEC VRAKÚŇ.
